Jež tmavý

STAVBA TELA

Jež je malý živočích s dĺžkou tela 15–30 cm, s dĺžkou chvosta 20–45 mm a hmotnosťou do 2 kg, niekedy aj viac. Jeho sfarbenie je hnedo-šedé, konce pichliačov má sfarbené do žlta. Pichliače sú dlhé približne 2 cm. Srsť na hlave a brušku má sfarbenú od žlto-bielej až po tmavo-hnedú farbu. Oči sú malé (jež má slabý Zrak), krátke oválne ušnice sú takmer celé skryté v kožuchu. Pysk je úzky a pohyblivý, má mimoriadne vyvinutý čuch, nohy sú veľmi krátke. Pichliače ježa ležia vo vodorovnej polohe, pokiaľ nie je jež vyrušený. Napriamia sa vtedy, keď sa jež skrúti do ochrannej gule.

ROZMNOžOVANIE

Obdobie párenia vrcholí v období medzi májom a oktobrom. Po 4 týždňoch samička porodí 3 až 7 mláďat. Mláďatá sú slepé, svetlé a s veľmi jemnou srsťou. Pichliače sú pri pôrode ukryté pod kožou, aby neporanili matku a spod kože sa vynoria po niekoľkých hodinách. Po 36 hodinách sa vynorí druhá vrstva pichliačov a neskôr sa vyvinie ešte tretia vrstva. Matka sa o mladé stará asi mesiac.

ZIVOT

Ježe sú v podstate všežravé, ale vo svojom jedálničku uprednostňujú červy, hmyz a slimáky. Jež tmavý je samotár, okrem obdobia párenia. Cez zimu jež hibernuje a to medzi októbrom a aprílom. Jeho teplota vtedy klesá na menej než 4 °C, oproti bežným 35 °C.

OCHRANA

Jež sa dokáže celkom dobre prispôsobiť životu popri človeku a vďaka tejto schopnosti sa nepovažuje za ohrozený druh.

ZAúJMAVOSTI

Keď je jež nejakou silnou vôňou vzrušený, tak sa mu na pichliačoch objaví tekutina podobná slinám. Tento jav si vedci doteraz nevedia vysvetliť.

ROžšíRENIE

Žije skoro v celej paleartickej oblasti, obýva rôzne nížinné biotopy, ako napríklad riedke lesy,lúky, polia, ale aj urbanizované oblasti, ako parky a cintoríny. Najväčšia hrozba hrozí pomalým ježom prechádzajúcim cez cestu.

Jež Bledý

Žije na celom našom území. Je typickým živočíchom okrajov listnatých lesov, ale nájde sa aj v nadmorských výškach nad 1 000 m. V nesúvislých lesoch môže sa vyskytovať 4-5 jedincov na rozlohe 100 ha. Jeho životným prostredím sú biotopy lesostepného charakteru, a to pôvodné aj kultúrne. Ohrozuje ho mechanizácia a chemizácia a pomerne veľa jedincov zahynie na cestách pod kolesami áut. Výskyt ježov je vo veľkej miere limitovaný prítomnosťou dáž­ďoviek, tie sú aj príčinou veľkých strát v po­puláciách ježov vzniknutých na cestách. Dáž­ďovky najmä po teplých dažďoch hojne vyliezajú na asfaltové cesty, kde ich ježe vy­hľadávajú. Je skutočne prekvapujúce, že jež prežil napriek veľkým stratám na cestných komunikáciách v kultúrnej krajine. Medzi od­borníkmi zostáva nevyriešená otázka, či má zmysel v zime starostlivosť o mláďatá, ktoré sú ľahšie ako 500 g. Nepochybne lepším prí­nosom pre zvýšenie stavu ježov je ponechať opadané lístie a kôpky halúzok v záhrade a nepoužívať proti škodcom chemické po­streky. Typický je preň zimný spánok trvajúci 4-6 mesiacov, pri ktorom sa mu zníži telesná teplota až na 2 °C. K zimnému spánku sa ukladá spravidla od novembra do marca, v chladnejších oblastiach už od konca septembra. Zásoby potravy si nerobí, žije z tukových zásob. Počas teplejšieho počasia sa občas prebúdza. Ježe sa pária v marci-apríli (júni); staršie samčeky vyhľadávajú samičky hneď zjari, mladé samčeky sa paria neskôr, niekedy až v júni. Súčasťou párenia sú aj asi 2 dni trvajúce svadobné hry, keď sa naháňajú, hravo útočia proti sebe, pričom sa samček ozýva žiadostivým mrčaním, samička zasa zamietavým odfukovaním. Samčeky zvádza­jú medzi sebou neľútostné súboje. Gravidita trvá 32-36 dní a samičke sa v dobre vystlanom brlôžku uliahne raz, prípadne dva razy do roka 4-6, výnimočne 10 mláďat, ktorým sa po 2 týždňoch otvárajú oči. Biele pichliačiky im narastajú už v prvých hodinách a celkom dorastú za 8 týždňov. Samička ich dojčí 3-5 týždňov a potom ich ešte najmenej 3 týždne vodí. Samček sa na výchove mláďat nezúčastňuje. Mladé ježe pohlavne dospievajú na jeseň alebo až zjari. Príleži­tostne sú v septembri ďalšie vrhy, no mláďatá si už nevedia vytvoriť dostatočné tukové rezervy na zimu. V potrave ježa prevláda živočíšna zložka - hmyz, červy, mäkkýše. Občas uloví žaby, plazy, mláďatá drobných stavovcov alebo na zemi hniezdiacich vtákov, či ich vajíčka. Len zriedkavo konzumuje dužinaté plody. Denne spotrebuje 150-200 g potravy. Prirodzenými nepriateľmi ježov sú výry, jazvece a líšky. Vzhľadom na malú únikovú schopnosť veľa ježov zahynie pod kolesami áut.